= Cirkevná škola úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša


Cirkevná škola úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša



patrón školy

Patrónom školy je evanjelista sv. Lukáš. Okrem písania evanjelia bol známy aj ako lekár a maliar.

Vo svätom evanjelistovi  Lukášovi sa stretávame s výnimočnou osobnosťou prvotnej Cirkvi. Jeho dva spisy Evanjelium a Skutky apoštolov tvoria  nielen najrozsiahlejšie dielo Nového zákona, ale obsahujú aj state a podobenstvá o márnotratnom synovi a milosrdnom Samaritánovi, ktoré patria medzi najkrajšie časti celého Nového zákona.

Sv. Lukáš bol pôvodom pohan, pravdepodobne Grék. Pochádzal zo sírskej metropoly Antiochie. Sv. Pavol a stará kresťanská tradícia o ňom hovoria, že bol aj lekárom. Ježiša Krista osobne nepoznal. Poznal ho iba prostredníctvom očitých svedkov a služobníkov slova. S nevšedným záujmom sa usiloval preskúmať všetko od počiatku, aby sám čo najlepšie poznal skutočnosť a aby ju mohol spoľahlivo predložiť aj iným.

Apoštolské listy sv. Pavla a niektoré state zo Skutkov apoštolov predstavujú sv. Lukáša ako spoločníka apoštola národov sv. Pavla. Poprvý krát ho stretávame so sv. Pavlom na jeho druhej misijnej ceste, a to okolo roku 50 – od  Troady po Filipy. V tomto macedónskom meste zostal až do roku 57, aby upevnil apoštolovo dielo. V roku 58 sprevádzal sv. Pavla do Jeruzalema. Tam sa dostal do styku s Apoštolom Jakubom a  s viacerými očitými svedkami Kristovho účinkovania.

V tom čase Židia chytili Pavla v chráme a chceli ho zabiť. Podivným spôsobom sa zachránil a rímsky miestodržiteľ ho poslal do Ríma. S ním išiel aj sv. Lukáš. V Ríme sv. Pavla uväznili na dva roky. Za ten čas bol sv. Lukáš pri ňom. Sv. apoštol Pavol to spomína v dvoch listoch – Kolosanom a Filomenovi. Pri tomto rímskom pobyte mal sv. Lukáš možnosť bližšie poznať sv. apoštola Petra a evanjelistu Marka. Sv. Lukáš bol v blízkosti sv. Pavla aj pri jeho druhom väznení v roku 66 až 67, vtedy bol sv. apoštol Pavol v ťažkej situácii a očakával smrť. Takmer všetci ho opustili, iba sv. Lukáš s ním zostal. Sv. Pavla popravili sťatím v júni 67. Sv. Lukáš sa vybral hlásať evanjelium na miesta v Gálii, Dalmácii a v Grécku. Nie je isté či zomrel ako mučeník alebo prirodzenou smrťou, pravdepodobne vo veku 84 rokov. Nie je isté kde zomrel ani kde je jeho hrob. Viaceré miesta V Stredomorí si nárokujú česť mať jeho hrob.

Najcennejším pomníkom sv. Lukáša však nie je jeho hmotný hrob ale jeho dva spisy Evanjelium a Skutky apoštolov, ktoré zostavil pravdepodobne okolo roku 70. Skutky apoštolov sú priamo akýmysi dejinami prvotnej Cirkvi. Lukášovo evanjelium nazývame aj evanjelium božieho milosrdenstva. Sv. Lukáš v ňom vyzdvihuje Kristov súcit s trpiacimi a milosrdenstvo voči hriešnikom. Neskoršie zmienky v kresťanskej tradícii hovoria o sv. Lukášovi, že bol i maliarom, a že namaľoval obraz Panny Márie. Pripisuje sa mu autorstvo mnohých diel na rôznych miestach kde sa pohyboval. Sv.Lukáš totiž zanechal veľmi pekný portrét sv. Panny vo svojom evanjeliu.

Výtvarní umelci od raného stredoveku mali veľkú úctu k sv. Lukášovi. Už prvé umelecké dielne, ktoré vznikali v kláštoroch v Byzancii mali za patróna sv. Lukáša. Tu vidíme, že výtvarné umenie, až do súčasnost,i sa rozvíja s tejto zdravej podstaty. Vo vrcholnom stredoveku v románskom a gotickom období, kedy bolo potrebné šíriť Božie slovo písmom a obrazom vznikali umelecké cechy, ktoré združovali maliarov, sochárov a architektov, a dávali si meno po sv. Lukášovi. Všetci významní výtvarní umelci počnúc od gotických maliarov a sochárov, cez renesančných majstrov ako boli Leonardo Da Vinci, Michelangelo Buonarotti , Rafaelo Santi  a iní. Všetci títo boli členmi cechu sv. Lukáša. Cech sv. Lukáša v stredoveku suploval vysoké umelecké školy, lebo na jeho pôde sa združovali tí najlepší umelci a v rámci neho aj vyučovali svojich žiakov.

Naša škola chce naviazať na túto tisícročnú tradíciu a chce naučiť žiakov cez svoje umenie oslavovať Boha.